SVK SK8 BOWL 2 0 2 0 | zážitok prvý - Lukáš Opi Karásek

Najlepšie zážitky sú vždy tie tvoje. Mohol by si písať, už menej fotografovať to čo ti porozpráva niekto iný. Sebecky byť prítomný, vidieť, počuť, cítiť to všetkými zmyslami, tak vzniká tá výborná kombinácia vlastného prežitku ktorý potom môžeš po večeroch rozprávať.

Za všetko môžu samozrejme rodičia, neskôr kamaráti. Neviem inak vysvetliť prečo mám rád fotografie, prečo ich robím. Za tieto skejtové bazény môžu zase ďaleký Američania a ich príbehy. Keď mi Smrťák aka Mišo Horečný ukázal nový bazénový sk8 park v Žiline, staré veci vo mne ožili. Bol to na začiatku veľký a iný plán, ťažko sa ale píše o niečom čo sa nestalo a už vôbec sa to nedá ukázať. Ja ti však sebecky rozpoviem kratučký silný príbeh mojich dvoch dní v „bazéne“. Prvý bol s Opim a Felom. S Opim sa poznám ... to je hádam jedno, už dlho. Keď sa zjavil vo veľkom rodinnom aute s veľkým synom ktorý pred pár dňami oslávil 14te narodeniny tak som bol trošku mimo. Stále to bol Opi ale už iný Opi ... v bazénoch sa postupne menil na starého, teda mladého skejťáka Opiho. V Malackách sme sa vozili, fotoaparát oddychoval na rozdiel od mojich nezvyknutých nôh. Ohovorili sme bazén ... nie je zlý ale nie je ani dobrý... povedal ten čo vie jazdiť na skateboarde. Presunuli sme sa do Stupavy do podniku Koliesko na hlavnej ulici.

To je mega parádne miesto, aj keby tam nebol DIY tak tie platany a to pivo ... naozaj krásne miesto kde sa určite oplatí zastaviť. Nejdem písať o histórii DIY, bol už o tom článok, snáď len zmienka že to postavil môj snb kamárat z Donovalov Janko Tatrka a spol. je veľmi úžasná, prekvapivá a potešujúca. Opi povedal že to tam má rád, je to výzva, je to iné, nie je to nudné. Môžem potvrdiť väčšinu Opiho slov, aj keď ešte neviem či to tam mám rád, naučiť sa tam jazdiť chvíľku trvá. Jazda v „bazéne“ a podobných útvaroch je krásne nekonkrétna. Naozaj sa to trošku podobá surfovaniu aj keď ten mrcha betón neuhne ani milimeter. To slovo „nekonkrétne“ je veľmi dôležité. Fotografia je zastavený obraz, človek vidí a žije v pohybe. Video po anglicky pekne volajú „movie“ veď sa hýbu tie obrázky... Video ukazuje jazdu v bazénoch inak ako fotografia. Ešte že som tam bol, že som tom videl na vlastné oči, inak by som možno aj ja pochyboval. To naozaj takto stojí na tom skejte, to naozaj toto odišiel keď mal takto trek na kopingu ... to sa mi nejako nezdá. No veď o tom to je, to je to krásne nekonkrétne, to je ten surfing. Nejako to tam pretlačíš, nejako to škrtneš, nejako to šúchaš. Ten istý trik  často vyzerá rôzne. Pre mňa sú to veci z iného vesmíru, sú doslova neuveriteľné aj keď som ich videl na vlastné oči. Fotografia je slabá. Do ničoho sme sa netlačili, vznikol tam prirodzený samohecing. Vieš ako športovci rozprávajú o svojich motiváciách, mne sa to zdá ako keby v danej chvíli boli trošku retardovaný, nie je možno jednoduché vysvetliť dôvody snaženia. Video mi tu chýba len z jedného jediného dôvodu, ako ukazovátko, ako názorná ukážka toho že sa jazdilo „mission impossible“. Veď nejaký „trápny“  FS 5-0 grind na DIY betónovom kopingu od Mystic constructions ... čo už na tom môže byť, že?!

Evolúcia. Americké zabudnuté bazény na kalifornských dvorkoch využité k jazdeniu pred 60 rokmi, česko-slovenský skatebaording, čudné sk8 parky, street, dospievanie, deti ... no a potom zrazu stojíš v Stupave v DIY ktorý postavil (aj) snowboardista... Malý veľký Felo aka Félix Karásek ti sekunduje, ba až režíruje (odkukal od mamky aj od strýka) ako by si mal ten tatov surfing odfotiť. Toto sa naozaj stalo, naozaj som bolo toho súčasťou, kto za to môže, komu poďakovať. Opiho jazdenie tej bazénovej časti Stupavského DIY sa evolvovalo samo. Na začiatku sa povedal a skúsil jeden trik a z neho sa to „samo“ ujazdilo na rôzne ďalšie. Krása nekonkrétnosti, surfingu, evolúcie, vynaliezavosti, vytrvalosti. To čo sa ti môže zdať ako switch nose slide, alebo možno switch crooked, je výsledok tej evolúcie ... urobiť v tých podmienkach FS TAIL SLIDE proste inak nešlo. Opi to dal na pána, ako vždy vynaliezavý, kreatívny, vytrvalý. FS LIP SLIDE by mohol byť vrchol dňa, možno aj pre mnohých bol. Ja ti poviem môj osobný, ten je dôležitý o tom je príbeh, o osobných filtroch a mozaikách našich životov. Dojazdilo sa, Felo natočil parádne videjko na telefón a len tak popod neviditeľné fúziky utrúsi ... „tato je ako Pablo“ ... čudoval som sa čo to má znamenať a dobre som tomu nerozumel ... Opi aka Otec mi to dovysvetlil „že vyzerám ako Pablo Escobar“, nuž Felo má dobré videnie a dalo by sa s ním trošku súhlasiť. V diaľničnej prázdnej tme zozadu auta sa z ničoho nič ozve zachrípnutý ale stále tenký hlások ešte 13 ročného Fela „najviac zo všetkých mi chýba Drewo“. To bola pre mňa taká sila, že ešte aj teraz sa mi tlačia slzy. Syn môjho starého kámoša pozná môjho iného starého kámoša, z opčnej strany Slovenska, z inej doby. Všetko sa to spojilo v tejto jednej vete. Osudy, sny, želania, obyčajné životy, skateboarding, surfing v betónových bazénoch. Ešte sme tu, generácie neodvratne a potešujúco prichádzajú.

Zážitok druhý bude z rovnakého miesta, neuspí ťa to, ukáže Malacky vo svetle Braňa Moravčíka. Určite chýbal na fyzike, úplne ju ignoruje, aspoň tú časť o zemskej príťažlivosti! Rozpovie príbehy o skateboaridngu hlboko v srdciach betonárov, o prostrednej generácii ktorá to ťahá, a tvorí nové príbehy.

Mat Rendek